Demokracia na pokraji a „slovenskí extrémisti“

Dvaja z diskutujúcich, Anna Matuláková a Branislav Grznár (Ľudová strana Naše Slovensko Prievidza a Bánovce nad Bebravou)
Dvaja z diskutujúcich, Anna Matuláková a Branislav Grznár (Ľudová strana Naše Slovensko Prievidza a Bánovce nad Bebravou)

Dňa 19. apríla 2018 sa členovia okresných klubov Ľudovej strany Naše Slovensko Prievidza, Bánovce nad Bebravou, Banská Bystrica a Zvolen zúčastnili dosť kontroverzného podujatia v meste Banská Bystrica s názvom Demokracia na pokraji (?).

Ešte niečo len tak na okraj.... 

Tesne pred tým sa na facebooku objavil dňa 10. apríla 2018 zaujímavý komentár, ktorý spomenuté podujatie okamžite zaradil do toho správneho ideologického (ľavicového!) a politického spektra. Zverejnila ho istá riaditeľka Multikulturního centra Praha, Mgr. Zuzana Schreiberová: "Antifašistická akce v městě, které proslulo jako místo začátku Slovenského národního povstání i jako centrum kraje, který si do svého čela zvolil neonacistu Kotlebu. Jsem pyšná na náš projekt Democracy on the Brink podpořený Evropskou komisí a hlavně na naše slovenské kolegyně", dodala ešte líškavo. Pani alebo skôr slečna si evidentne splietla vedecko-popularizačné podujatie s politickým mítingom, ale o tej zadubenosti neskôr. Tak isto o prenikaní českých a iných zahraničných multi-kulti centier na pôdu slovenských univerzít, ktoré majú byť nezávislé, no stávajú sa slúžkami ideológie, popíšeme zopár viet o niečo ďalej.

Mgr. Zuzana Schreiberová, Multikulturní centrum Praha
Mgr. Zuzana Schreiberová, Multikulturní centrum Praha

O čo teda išlo? Katedra sociálnych štúdií a etnológie FF UMB v spolupráci so Vzdelávacím centrom Múzea SNP zorganizovali v spomenutom termíne blok prednášok s názvom Demokracia na pokraji (?). Samotný názov by mohol vyvolávať optimizmus. V tomto dnešnom neporiadku a nespravodlivosti by sme očakávali, že niekto už začne kritizovať skutočné pálčivé problémy: nízke platy vedúce k zadlžovaniu, prijímanie imigrantov z tretieho sveta, korupciu, ktorá vedie k rozkrádaniu štátu, zapájanie tzv. bielych koní, aby napr. pre Rakúšanov skupovali pozemky, na ktorých sa rúbe hlava-nehlava, prenasledovanie nespokojných Slovákov za názor, ich vylučovanie zo spoločnosti, vyhadzovanie zo zamestnania na základe udania niekoho, zosmiešňovanie a biľagovanie každého, kto je hrdý na slovenský pôvod, na svojich predkov a svoje dejiny. A tak sme išli do Banskej Bystrice, aj keď skepticky naladení, ale aj s určitou nádejou, že sa dozvieme niečo pravdivé o "zakopnutiach" tzv. liberálnej demokracie.

Zopár slov o zavádzaní a multi-kulti na vysokých školách (Democracy on the Brink)...

Organizátori nás prekvapili viac než dosť. Bohužiaľ, v tom negatívnom zmysle. A možno to nebola náhoda. Veď naše dejiny chce diktovať niekto úplne iný. A deje sa to už poriadne dlho! Katedra sociálnych štúdií a etnológie FF UMB v spolupráci so Vzdelávacím centrom Múzea SNP sa totiž nezabudli pochváliť tým, že sú zapojení do projektu EACEA Democracy on the Brink. Aká náhoda...! Je to tiež jeden z ťažiskových projektov Multikulturního centra v Prahe. Vytvára sa ním sieť Praha, Varšava, Valencia, Banská Bystrica, v ktorej by malo uviaznuť aj Slovensko. O čo ide? Predovšetkým strašiť fašizmom a nacizmom, aby došlo k hladkému priebehu migrácie z tretieho sveta do štátov V4. (Opäť tu nevidíme Maďarsko, asi to nie je náhoda...). Náplň tohto projektu nebola občanom zúčastneným na diskusii vôbec vysvetlená. Tú som si zistila až dodatočne sama. Ale nepredbiehajme. Prejdime k témam, ktorými bolo nalákané obecenstvo na samotnú akciu:

Aké boli 30. roky 20. storočia?
_Čo spôsobilo nástup fašizmu v Európe?
_Aké formy totalitnej propagandy a občianskeho odporu spoločnosť formovali?
_Aké paralely s týmto obdobím môžeme sledovať dnes?
_Čomu by sme sa mali vyvarovať, aby sa smutná história nezopakovala?
_Je Európa dostatočne poučená?

Aby sa nemohlo povedať, že organizátori vlastne zavádzali, upozornili na "zúženie" tematiky, keď zverejnili presný názov prednášok:

_politologická_ 
Adriana Vasiľková
SÚČASNÝ PRAVICOVÝ EXTRÉMIZMUS - JEHO PRÍČINY, MOŽNÉ PODOBY A PREJAVY
_historická_
Lucia Sotáková a Juraj Lepiš
PO BYSTRICKÝCH STOPÁCH ANTIFAŠISTICKÉHO ODBOJA

_umelecká_

Pavel Karous

ANTI-FASCIST ART

A prečo zavádzali? Lebo o historickom úvode nebolo ani reči. Žiadne 30. roky sa nerozoberali. Žiadny opis nástupu fašizmu, opis propagandy, ako bolo sľúbené. Asi vieme, prečo. Výnimkou boli iba slajdy sochára Pavla Karousa z Multikulturního centra Praha, kde striedavo vyťahoval maliarov-expresionistov z 30. rokov, miešal ich s kresbami Adolfa Hitlera a mainstreamovými fotkami Putina a Trumpa. Bol to veru riadny kokteil na záver celého podujatia.

Aká bola celá akcia? Výsostne propagandistická. Prednášajúci prišli s hotovými názormi. Ak boli konfrontovaní s opačným názorom, ktorý nedokázali vyvrátiť, nastalo to, čo sa deje bežne na sociálnych sieťach. Bolo veľké ticho. Alebo sa zapojili mimovládkari z Multikulturního centra, ktorí bez argumentácie diskusiu v podstate "odstrihli". Vystihli by to dve vety: Vy si to tu pekne vypočujete! A potom sa podľa toho zariadite!

Obmedzená účasť

A teraz k praktikám, ktoré sprevádzali túto akciu. Miestom podujatia bola cenovo drahá kaviareň s malým počtom miest. To bolo prvé sito, ktoré malo vylúčiť bežných občanov. Každý účastník sa musel zapísať na prezenčnú listinu (to som osobne na verejnej prednáške ešte nezažila), pričom osoba, ktorá zbierala podpisy, stála nad vami, aby si "zmapovala" kto je kto. Akonáhle sa hlásil do diskusie iba nepohodlný diskutujúci a nikto iný, a nebolo ho možné prehliadnuť, bol rôznymi spôsobmi obmedzený (ešte ani nepoložil otázku, už bol napr. napomenutý ku stručnosti). Do diskusie voľne vstupovali "českí hostia" z Multikulturního centra a často ani nepočkali, kým diskutujúci dopovie, čo chcel vedieť od prednášajúcich a odvádzali diskusiu "do stratena". A na záver bolo zrejmé, že okrem nás, členov strany, ktorí sme tvorili vlastne štvrtinu obecenstva, tam pravdepodobne ani neboli bežní občania. Až takto sú odtrhnutí od života noví agitátori multikulturalizmu.

Tri okresné organizácie Ľudovej strany Naše Slovensko spolu počas prestávky, Prievidza, Bánovce nad Bebravou a Banská Bystrica (Anna Matuláková, Branislav Grznár, Klaudia Hrušková)
Tri okresné organizácie Ľudovej strany Naše Slovensko spolu počas prestávky, Prievidza, Bánovce nad Bebravou a Banská Bystrica (Anna Matuláková, Branislav Grznár, Klaudia Hrušková)

Čo však bolo smutné až alarmujúce na celej akcii? To bola odovzdanosť obecenstva počas všetkých prednášok, pretože okrem členov našej strany sa nepýtal nikto. Ostatní iba mlčky a pasívne počúvali, aký je slovenský národ vo svojej podstate neznášanlivý. Áno, bolo ťažké počúvať doslova výmysly o tom, že si ešte stále nevieme vytvoriť správny vzťah k maďarskej menšine a k Rómom. Veľmi nepríjemne ma prekvapilo práve opätovné vyťahovanie maďarskej karty počas prvej prednášky doc. PhDr. Adriany Vasiľkovej, PhD. z katedry politológie UMB. Keď sme jej oponovali, že podáva nesprávne informácie a dostala príklady na dobré spolužitie Slovákov a Maďarov, ako aj upozornenie na kultúrnu autonómiu, označila to ako ojedinelý pozitívny príklad! Keď dostala otázku, či by mohla uviesť zdroj, z ktorého vychádza a opisuje tieto negatíva, mlčala a nebola to schopná ničím podložiť. Počas prednášky sme pochopili, že na podujatie prišla už s vopred pripraveným známym scenárom o tzv. historickej vine Slovákov. A tak sme ďalej počúvali, že sme vlastne dosť náchylní správať sa extrémisticky. Sme za jednoduché riešenia v takých oblastiach, ktoré nie je až také jednoduché riešiť. Nie sme ochotní prijať kompromis, pričom kompromis je základom liberálnej demokracie. Sme proti imigrantom a komunite LGBTIQ. Čo bolo najviac zaujímavé, nikdy neuviedla konkrétny príklad. Prečo? Asi by sa musela zmieniť o riešení problematiky asociálov a odpore voči zavádzaniu gender ideológie a multikulturalizmu do škôl. To sú tie jednoduché riešenia, to je to dmietanie kompromisu!

Prvá prednáška o "extrémizme", doc. PhDr. Adriana Vasiľková, PhD.
Prvá prednáška o "extrémizme", doc. PhDr. Adriana Vasiľková, PhD.

Ako zavčasu odhaliť "slovenského pravicového extrémistu"...

Podľa pani docentky existujú ľudia, ktorí budú vždy náchylní k extrémizmu. Stačí, keď pochádzajú zo sociálne slabého prostredia, keď majú nižšie vzdelanie, keď pochádzajú z menšieho mesta alebo obce, keď má v rodine otec príliš vysokú autoritu.... atď. Čiže typické floskuly mainstreamu preložené do reálnej reči o "sockách", "retardoch", "sedlákoch" a "konzervách". O tom, že existujú napr. aj autoritatívne matky akosi pomlčala.

Prekvapilo ma tiež ironizovanie chudoby a zadlženosti Slovákov. Pani prednášajúca nezabudla s úsmeškom pripomenúť, že v socializme boli Slováci zvyknutí na to, že sa o nich štát postaral, teraz, ako podotkla, sa musí o seba každý postarať sám. Takto si pekne odôvodnila nespokojnosť Slovákov. V následnej diskusii jej naši členovia pripomenuli, že nespokojnosť Slovákov v socioekonomickej oblasti pramení z toho, že ani jedna doterajšia vláda neriešila zadlžovanie obyvateľstva na všetkých úrovniach. Na čo opäť nastalo hrobové ticho. Žiadna odpoveď. Ba možno jedna-neverbálna (bez slov). Traja hostia z Multikulturního centra Praha sa obrátili smerom k nám s typickým pohŕdavým výrazom. Snáď to nikoho neprekvapí od ľudí, ktorí nie sú zvyknutí manuálne pracovať či tvoriť skutočné hodnoty.

Malé zamyslenie ....Existuje fašistický štát?

Dozvedeli sme sa tiež zaujímavosť, že hoci existuje ľavicový a pravicový extrémizmus, v skutočnosti treba stíhať ten pravicový. A aký je rozdiel medzi ľavicovým a pravicovým extrémizmom? Pravicový podľa pani docentky obhajuje nerovnosť medzi ľuďmi a ľavicový zase rovnosť medzi ľuďmi. Vážne? Keď som sa v priebehu prednášky dopočula o tom, že pravicoví radikáli a extrémisti odmietajú internacionalizmus, zazdalo sa mi, že som sa dostala nejakým časovým portálom do 50. rokov 20. storočia presne do čias tuhého socializmu. Toto slovíčko tu už dávno nebolo! Na otázku nášho člena, či pani docentka už vydala aj nejaké porovnávacie štúdie pravicového extrémizmu u našich menšín, kde by to porovnala s pravicovým extrémizmom u slovenskej majority, keďže Slováci sú podľa jej presvedčenia tí šovinisti, tak zaznela odpoveď, že to vyjde neskôr. Keď pani docentka dostala otázku, aby uviedla jeden príklad súčasného štátu, kde tzv. extrémistická pravicová politika viedla ku vzniku fašistického štátu, tak najprv nevedela odpovedať, následne uviedla, že nevie o takom štáte. A napokon dostala otázku, prečo sa vôbec používa termín fašizmus, keď tento termín sa vzťahuje na obdobie druhej svetovej vojny? Využíva sa kvôli špinavému politickému boju? Je odrazom vulgarizovania slovníka politikov i úradníkov štátnej a verejnej správy? Slúži na vyrovnávanie si účtov, na ostrakizovanie občanov medzi sebou? Na tieto otázky viac-menej prisvedčila. S týmto prekvapivo súhlasil aj Mgr. Juraj Lepiš, PhD. z Múzea SNP, ktorý potvrdil, že slovo fašizmus sa už fakticky obsahovo vyprázdnilo. Dodal, že treba skôr používať slovo neofašizmus a neonacizmus. 

Vtedy sme sa s konečnou platnosťou utvrdili v tom, že všetci, ktorí rozprávajú o pravicovom extrémizme a fašizme a varujú pred ním, usilovne varia terminologický "guláš". A tak sa treba opýtať, čo vlastne majú? Je to príbeh o Yetim, ktorého stopy sa vraj našli, no jeho ešte nikdy nikto nevidel?

Keď neziskovkársky sektor "ovládne" diskusiu, padajú nielen logické argumenty, ale aj "učené hlavy"

Toto terminologické bezvedomie zavŕšili hostia z Multikulturního centra z Prahy a to dokonca v dvoch prípadoch. Vstúpili do diskusie medzi nami a doc. Vasiľkovou a sochár Karous tvrdil, že nemusí existovať fašistický štát, stačí, ak sú v ňom nejaké fašistické "prúdy", a odporučil nám článok z wikipédie. Nakoľko to bolo úsmevné, my sme mu zase odporučili riadnych politológov, napr. R. Scrutona. Na to zasiahol ďalší hosť z Multikulturního centra, priamo jeho riaditeľka, Mgr. Zuzana Schreiberová (spomenula som ju hneď v úvode ako ľavičiarsku bojovníčku), ktorá neomaleným spôsobom i zvýšeným hlasom zdôraznila, že na naše názory nie je zvedavá. A tak rázne ukončila "liberálnu" a "demokratickú" diskusiu. Isteže, písať o pražskej židovskej komunite je v jej prípade ľahšie, ako sa baviť s "potenciálnymi" extrémistami-Slovákmi.

Druhý prípad terminologického bezvedomia nastal pri poslednej prednáške, kde spomínaný sochár Pavel Karous opäť spomínal fašizmus po tom, čo sme sa zhodli, že nepatrí do kontextu 21. storočia. Táto časť prednášky bola najviac zábavná, lebo sme mali možnosť nakoniec vidieť, že aj fotky Putina a Trumpa sú tzv. estetizáciou fašizmu (v podstate oslavou fašizmu...). Trump a Putin teda nepatria do toho "správneho" tábora, povedzme neoliberálneho a neomarxistického (sú teda fašisti?). No a tak sa pýtam. Kto vlastne pracuje v neziskovkách, nadáciách, "(multi) kultúrnych centrách"? Čo sú to za osoby? Majú dostatočné vzdelanie? Na koho sú prepojené? A hlavne. Akým právom organizujú prácu vedeckej obce? Akým právom ju indoktrinujú? Hm.

Podľa Pavla Karousa je estetizáciou fašizmu aj existencia sochy prezidenta prvej Slovenskej republiky,ThDr. Jozefa Tisu v Čakajovciach, akosi zabudol pripomenúť, že bola zničená vandalmi (dňa 7. alebo 8. marca 2018).
Podľa Pavla Karousa je estetizáciou fašizmu aj existencia sochy prezidenta prvej Slovenskej republiky,ThDr. Jozefa Tisu v Čakajovciach, akosi zabudol pripomenúť, že bola zničená vandalmi (dňa 7. alebo 8. marca 2018).

K druhej prednáške PO BYSTRICKÝCH STOPÁCH ANTIFAŠISTICKÉHO ODBOJA len toľko, že sa zúžila fakticky na prednášanie tematiky holokaustu. Mgr. Lucia Sotáková, PhD. bola neraz zaskočená otázkami, ktoré ju vracali k meritu veci-k SNP. Hoci sa spomínalo, ako navštevuje archívy, nespomenulo sa, či navštevuje aj očitých svedkov udalostí. Keď zaznela otázka od našich členov, aby obaja prednášajúci odporučili historikov a ich štúdie o partizánskych oddieloch, reagoval iba historik Juraj Lepiš, pričom selektívne vynechal práce historika PhDr. Martina Lacka, PhD., ktorého dokonca osobne pozná, ako neskôr dodal. Keď bol na to našimi diskutujúcimi upozornený, zmohol sa len na šírenie negatívnych legiend o Dr. Lackovi, ktoré tu nebudem podrobnejšie rozoberať. Musím priznať, že sme boli znechutení takýmto neetickým správaním od niekoho, kto sám seba považuje za seriózneho bádateľa a pracuje vo verejnej inštitúcii, akou je Múzeum SNP, ktorú my všetci dobrovoľne-nasilu štedro dotujeme. Dodám jeden postreh z uvedenej prednášky. Bombardovanie bratislavskej Apolky Američanmi v roku 1944, dôležitá štúdia Dr. Lacka, bude ešte dlho tŕňom v oku tým "správne zaradeným" historikom z Múzea SNP, ktorých hlavnou náplňou práce je holokaust. 

Mgr. Lucia Sotáková, PhD. a Mgr. Juraj Lepiš, PhD., Múzeum SNP
Mgr. Lucia Sotáková, PhD. a Mgr. Juraj Lepiš, PhD., Múzeum SNP

Hoci naše okresné organizácie z Prievidze a Bánoviec nad Bebravou museli odísť pred skončením celej akcie kvôli cestovaniu, stačilo to na to, aby sme si utvrdili fakt, že vedecký výskum na Slovensku je v hlbokej kríze a podlieha brutálnej ideologizácii a indoktrinácii zo strany ľavicového spektra. Dokonca sa to prenáša viditeľne aj do pojmov. Je to používanie slova fašizmus a zavádzanie slova internacionalizmus, je to opäť tvorba strašiakov- ideologických nepriateľov, fašistov, revizionistov, klerikálov atď.. Už sa nikto z oficiálnej vedeckej obce netají tým, že sa kašle na fakty, dokonca sa spochybňujú aj objektívne štúdie zo zahraničia, ktoré boli doteraz doslova modlou, pretože nie sú z toho správneho "neomarxistického tábora". Ako zdôraznila doc. Vasiľková, extrémistov sa kedysi darilo spoznať podľa vyholenej hlavy a podľa oblečenia, dnes je to už ťažšie. Nikto nechce byť extrémistom, každý sa radšej hlási za radikála, lebo to nie je trestné. A tak radila, aby boli údajní extrémisti rozpoznávaní zavčasu, aby nemali možnosť ani sa verejne prejaviť. Neexistuje iná možnosť, iba liberálna demokracia. (Všetko je huš. Aj konzervativizmus aj tradičné hodnoty. Aj tie sú nebezpečné a inklinujú k extrémizmu. Podľa jej vývodov). Nakoniec sa nezabudla pochváliť, že do nových volieb mienia vydať niekoľko materiálov o Ľudovej strane Naše Slovensko. Ostatné extrémistické strany sú podľa nej totižto marginálne a nemajú až taký dosah.... (Na koho? Na mladú generáciu?) Hm.

Je zjavné, že v súčasnosti prežívame naozaj vypäté obdobie, keď sa protislovenské živly už ani netaja tým, že otvorene vystupujú proti našej suverenite, zvyškom štátnosti a samotnému jadru našej kultúry. Preto vystupujú aj proti legitímnej a parlamentnej strane Kotleba- Ľudová strana Naše Slovensko. Je potrebné ako soľ chodiť na takéto podujatia a poznávať zlo od koreňa, rozoznávať ho, kým nie je neskoro. Zatiaľ máme silu, presvedčenie i svoj rozum, ktorým ho môžeme zatlačiť naspäť do jaskyne.